Traumatizujúce dejiny skrz rómsku perspektívu

Pravda je bolestivá, ale pouze s ní mužeme stavět šťastnou bodoucnost.

Autobiografická novela Philomeny Franz s názvom Žít bez hořkosti predstavuje osobné a nesmierne trpké svedectvo o rómskom holokauste. Rozhodnutie prekonať bolestivé spomienky a pretaviť ich do literárnej formy je odvážnym krokom v boji s traumatickým zážitkom. Napriek bezprostrednej pripomienke utrpenia, ktoré Philomena Franz zažila na vlastnej koži, predstavuje tento krok nový a zásadný pohľad na historickú reprezentáciu holokaustu. Autorka dopĺňa a rozširuje pamäťovú mozaiku moderných dejín o vzácnu rómsku perspektívu. Okrem toho sa rozhodla mladej generácii pripomínať najhoršiu časť histórie ľudskej krutosti, aby sa už nikdy nič podobné neopakovalo.

Rozprávanie začína situačným opisom sintskej kultúry, čím Philomena Franz zaznamenáva rodinné tradície. Jej rodina žije nadštandardným životom v porovnaní s inými rómskymi obyvateľmi Nemecka. Súčasťou je kočovníctvo spojené s hudobným vystupovaním a ohromnou dávkou cestovania. Zdôrazňuje, že jej rodinní príslušníci boli vždy slušne oblečení a mali dostatok finančných prostriedkov. Za dôležité hodnoty považuje silné vzťahy pretkané empatickou solidaritou, rozvinutá osobná väzba s Bohom a vnímanie príroda ako darkyňu života. Philomena opisuje slnečne pozitívne obdobie života a nekonečnú vďačnosť. Je naplnená vierou v Boha a dobrotou ľudí. Približne v polovici novely nastáva radikálny zlom, naivný optimizmus sa rozpadáva na kúsky a radosť nahrádza strach. Príslušníci sintskej menšiny sa postupne začínajú vytrácať. Verejne sa rozpráva prevažne o židovských obyvateľoch ako reprezentantoch zla a skazy, no Rómovia sa tiež považujú za neprispôsobivú menšinu. Avšak ani niektorí príslušníci bezpečnostných jednotiek netušia, kam smerujú premiestnenia Sintov a Sintiek. Philomena opisuje prejavy empatie a ľútosti, ktoré si sama ako mladá deportovaná Sintka prežila. Udalosti, ktoré nasledovali pre ňu predstavujú hrôzostrašne reálnu podobu nočnej mory. Napriek jej silnej viere v Boha a morálne uzavretým hodnotám prežíva šokujúcu konfrontáciu s prehliadkou najohavnejších zločinov proti ľudskosti. Každodenné mučenie, fyzická i psychická tyrania a degradovanie ľudskej dôstojnosti, toto všetko (a neopísateľne viac) pochovalo jej vieru v Božiu spravodlivosť, ale nezmazalo nádej. Po úteku z táboru pekla Philomena Franz postupne opäť našla dôveru a obetovala svoj život láske. Uvedomila si, že nenávisť plodí len ďalšiu nenávisť.

Novela je členená do krátkych tematických segmentov, vďaka čomu pôsobí fragmentárne až útržkovito.  Rozpomínanie na traumatizujúce udalosti sa často vyznačuje povahou koláže, rozpoznávané ako náhodne zozbierané spomienky. Rozprávačka na minulé dianie spomína s ťažkosťou, napriek tomu však dokáže viesť zrozumiteľné rozprávanie, občasne aj s dôrazom na detail. Naopak niektoré významné naratívne prechody vynecháva (napríklad prvý útek z koncentračného tábora), čo môže byť spôsobené vytesnením niektorých traumatizujúcich spomienok.

Jej písanie sa vyznačuje značnou mierou odstupu od textu, niekedy sa zdá, akoby autorka rozprávala príbeh cudzej ženy. To je samozrejme, vzhľadom na náročnosť spracovania traumatických spomienok do textu, pochopiteľné. Zážitky, na ktoré sa rozpomínajú preživší holokaustu, nemožno preložiť do slov v absolútnom odzrkadlení reality. Možno aj preto do textu (podvedome) vkladá opisné a niekedy až neprítomne pôsobiace definície hrôzostrašných okolností ako obranný mechanizmus. Násobí krátke a informačné vety, urýchlene pokračuje k ďalším vetám, aby sa dlhšie nemusela pozastaviť pri desivých spomienkach. Rozpráva nám veľké dejiny objektívom minimalizmu. Napriek tomu neuberá tento fakt na kredibilite textu a je zdrojom cenných historických informácií, ktoré tvoria nesmierne dôležitý príspevok k interpretácii moderných dejín rómskou perspektívou.

Bibliografické údaje: Philomena Franz: Žít bez hořkosti (Zwischen Liebe und Hass: Ein Zigeunerleben). Přeložila Eva Zdařilová.Doslov: Renáta Berkyová. Praha: KHER, 2021. ISBN 978-80-87780-26-8

Text vznikl na semináři Kritická reflexe romské kultury, vedené Janou Čeňkovou a Tomášem Bystrým ve spolupráci se Slovem 21. 

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna.