Katarína Augustinič: Kvalita života v Bratislave je pre mňa prioritou

Kritizuje zavedenie integrovanej dopravy v Bratislave, ocenila by električky zadarmo, podporuje rodinné centrá a bojuje proti domácemu násiliu. Veľa aktivít, jedna osoba. Aj taká je Katarína Augustinič, poslankyňa bratislavského mestského zastupiteľstva.

Od roku 2010 pôsobíte ako poslankyňa mestského zastupiteľstva slovenského hlavného mesta Bratislavy a tiež ako poslankyňa mestskej časti Bratislava-Nové mesto. Všimli ste si od vášho príchodu do úradu nejakú zmenu vo fungovaní inštitúcie?

Zmien bolo viac, ale jedna z výrazných zmien je, že obyvatelia sa začali aktívne zaujímať o verejné dianie a zapájať sa. Je to veľmi vítaná zmena, lebo okrem tvorivej atmosféry a plurality názorov je to aj oveľa väčší záväzok a kontrola.

S čím ste po vašom príchode boli najviac nespokojná?

Nespokojná som bola s prácou úradov ako takých, ktoré mnohokrát robili veľa zbytočných úkonov a potom nestíhali zákonné termíny. Obyvatelia nevedeli vybaviť svoje záležitosti včas a k svojej spokojnosti.

V svojej práci obhajujete záujmy iného než svojho vlastného rodného mesta, ktorým je Žilina. Čím vám práve Bratislava prirástla k srdcu?

V Žiline som sa narodila, ale už dlhú dobu žijem v Bratislave. Mám tu rodinu, zázemie a chcem tu vychovávať svoje deti, preto je pre mňa kvalita života v Bratislave prioritou.

Počas svojej profesijnej kariéry ste si preskákali viaceré odbory, či už to bola gastronómia, obchod, personálne poradenstvo alebo až nakoniec mestská politika. Vedeli by ste sa k niečomu ešte vrátiť?

Gastronómia bola ešte počas vysokej školy a je to zaujímavá skúsenosť, pretože aj dnes ako mestská poslankyňa mám pochopenie pre potreby gastronomických prevádzok. Je to taká srdcovka a vyžaduje si veľa času, čiže si neviem predstaviť skĺbenie s dnešným poslancovaním a rodinou. Personalistika ma zase naučila vyznať sa v ľuďoch a vedieť ich odhadnúť, čo je v politike celkom výhoda. Komunálna politika je to, čo ma naozaj baví, hlavne, keď vidíte výsledky. Ale je to poslancovanie popri pracovnom pomere, čiže pracujem aj naďalej.

Boli ste členkou strán SaS či NOVA, na konci roka 2014 ste vymenili svoju stranícku príslušnosť a stali ste sa členkou novovytvorenej strany SKOK!.  Prečo ste sa rozhodli pre túto zmenu a v čom vidíte potenciál strany?

Do politiky som prišla v roku 2008 vstupom do SaS, kedy sa mi páčili liberálne hodnoty strany a to, že strana bola nová, „fresh“.  Bohužiaľ, neskôr sa ukázalo, že je to pozlátko a je to strana jedného muža, ktorý rozhoduje o všetkom a nepripúšťa iné názory. Následne som sa spolu s kolegami rozhodla prijať ponuku Daniela Lipšica, ktorý vytvoril vrámci strany NOVA liberálnu frakciu. Chcel vtedy tvoriť otvorenú, občiansku stranu. Po čase však nadobudol pocit, že chce byť konzervatívnou stranou, a tak navrhol zrušenie liberálnej frakcie. Vzhľadom na svoje názory a hodnoty som radšej zo strany odišla, tak ako mnohí ďalší, ktorí boli sklamaní z takéhoto jednania. Následne som sa rozhodla pôsobiť len ako aktívna osoba, pod svojím menom, bez politickej príslušnosti a prezentovať v komunále svoje výsledky a názory. Keď však Juraj Miškov prišiel s myšlienkou otvorenej občianskej strany, ktorá otvorila dvere všetkým občianskym aktivistom , ktorí majú záujem veci posúvať ešte dopredu. Lebo, keď to vzdáme všetci, nič nedosiahneme.

V Bratislave pôsobíte aj v dopravnom podniku ako členka dozornej rady. Už v minulosti ste spomínali návrh na zlepšenie dopravnej situácie v Bratislave pomocou integrovanej dopravy. Ako zatiaľ hodnotíte jej zavedenie?

Bohužiaľ, zavedenie integrovanej dopravy vnímam veľmi negatívne, integrovaná doprava je bežná v každom väčšom meste, ale to akým spôsobom sa zaviedla v Bratislave je paškvil. Veľmi zle odkomunikovaná a na to ako dlho ju prevažne samosprávny kraj pripravoval a koľko peňazí stála je veľmi zle pripravená.

Bojujete aj za lepšie cesty v Bratislave. Čo si myslíte, ako sa zmenila situácia po situácii spred dvoch rokoch, kedy Bratislava zápasila po zime s katastrofálnym stavom ciest? Hrozia mestu po tohtoročnej zime zase výtlky?

Verím, že svitá na lepšie časy a že mesto bude vyčleňovať viac prostriedkov na cesty, že prispeje aj vláda a požiadali sme aj samosprávny kraj. Bohužiaľ, bratislavský župan pán Frešo prispel na cesty v rámci mesta len raz, a to pred župnými voľbami. To je smutné, že sa župan správa tak akoby Bratislava nebola súčasť kraja.

Dopravným zápcham v Bratislave by ste chceli zabrániť električkami zadarmo pre osoby s trvalým pobytom v Bratislave a tiež záchytnými parkoviskami pre mimobratislavských obyvateľov. Stretol sa tento plán v mestskom zastupiteľstve s pochopením?

Áno, náš návrh smeroval časom k bezplatnej mestskej hromadnej doprave. Uskutočnili sme zatiaľ niekoľko verejno-odborných diskusií, kedy sme prešli všetky možnosti. Dnes zatiaľ nie je vôľa v zastupiteľstve presunúť zdroje na bezplatnú dopravu. Na čom sa však zhodujeme je, že musí byť verejná doprava oveľa lacnejšia, ak chceme presunúť ľudí z áut do mestskej hromadnej dopravy.

K vašim projektom patrí aj oprava parku na Račianskom mýte (park v Starom meste Bratislavy pozn. autora) či boj proti domácemu násiliu. Na čom všetkom ešte momentálne pracujete?

Rozdeľujem svoju prácu na komunálnu úroveň a celonárodnú. Na mestskej úrovni sa venujem doprave, opravám ciest, verejnej doprave. Na úrovni mestskej časti je to napríklad aj park na Račianskom mýte,  ale aj otváranie nových rodinných centier, celkovo služby pre rodiny. Na celonárodnej úrovni sa venujem najmä domácemu násiliu a rodinnej politike.

Pri sledovaní vašich vystúpení a nápadov na zmenu z vás srší zápal pre veci verejné. Okrem toho ste aj matkou dvoch detí. Kde čerpáte na všetky aktivity energiu?

Zatiaľ jedného dieťaťa a druhé čakám. Energiu získavam stále vo svojej dcérke a rodine. Chcem, aby sa tu žilo rodinám a naším deťom lepšie.

Práve úloha matky vás priviedla k vytvoreniu prvého rodinného centra Kramárik na Kramároch v Bratislave, ktoré združuje matky na materskej dovolenke so svojimi deťmi. Z kade ste čerpali inšpiráciu, aby takýto projekt vznikol?

Presne toto mi chýbalo v mestskej časti. Človek si uvedomí veľa vecí, až keď sa mu reálne narodí dieťatko. Čiže hlavne osobná skúsenosť. Ale nič by sa nepodarilo, ak by sa ku mne nepripojili aktívne maminy. Spolu sa nám podarilo urobiť tento pekný projekt a pokračujeme ďalej v iných častiach mesta.

Nedá mi nespýtať sa na záver… Veľa ľudí má pocit, že politici sú ľudia vzdialení, neustále vyťažení, ktorí nepočúvajú námietky a nápady obyvateľov. Sama ste pri kandidovaní na poslankyňu mestského zastupiteľstva za Bratislavu – Nové mesto vyzdvihovali možnosť osobného stretnutia a diskusie s vami. Prečo si myslíte, že táto interakcia s politikmi stále nie je bežným javom?

Nie je to bežným javom, mnohí politici sa boja interakcie a kritiky, pre mňa to je inšpirujúce. Posúva ma to ďalej, a preto zverejňujem všetky svoje kontakty.

Katarína Augustinič sa narodila v roku 1982 v Žiline, kde vyštudovala gymnázium a neskôr aj Fakultu prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov na Žilinskej univerzite. Osud ju ale privial do Bratislavy, kde si vyskúšala rôzne zamestnania od gastronómie, obchodu, personalistiky, až sa sama našla v politike. V súčasnosti pôsobí ako poslankyňa mestského zastupiteľstva slovenského hlavného mesta Bratislavy, ako poslankyňa mestskej časti Bratislava-Nové mesto a tiež ako členka dozornej rady dopravného podniku Bratislavy. V rámci svojho politického pôsobenia preskákala viaceré politické strany. Začínala v pravicovej liberálnej strane Sloboda a Solidarita (SaS), ktorú vedie Richard Sulík, následne skúsila v pôsobenie v konzervatívno-liberálnom stredopravicovom hnutí NOVA, na čele ktorej je Daniel Lipšic. Momentálne jej hodnotám najlepšie vyhovuje strana SKOK! – Slovenská občianska koalícia, stredová občiansko-liberálna strana s lídrom Jurajom Miškovom.

Rozhovor vznikl v rámci předmětu Novinář jako politický aktér vedený Romanem Hájkem.