Hlavnou konkurenciou pre online médiá nie je televízia či rádio, hovorí novinár Filip Struhárik
O spoplatňovaní médií a budúcnosti online žurnalistiky s Filipom Struhárikom, ktorý sa v Denníku N venuje hlavne digitálnym médiám, sociálnym sieťam a týždenne pripravuje mediálny newsletter.
Dezinformačné weby sú zadarmo, čo do istej miery môže čitateľov motivovať aby ich čítali viac ako tie, ktoré si musia predplatiť. Vnímate ako problém, že sa finančne menej zabezpečený človek nemusí dostať ku kvalitným informáciám?
Nevnímam to ako zásadný problém. Všetky dôležité informácie sa dajú dohľadať aj zadarmo, do dvadsiatich štyroch hodín ich odvysielajú televízie, či rozhlas a dajú sa dohľadať aj na iných bezplatných weboch. Áno, ak sa čitateľ chce dostať k exkluzívnym zisteniam, poznať detaily analýz a prečítať si celý rozhovor, ktorý niekedy nie je jednoduché zabezpečiť, potrebujeme okrem reklamy aj ďalší spôsob príjmu. Denník N môže existovať iba vďaka predplatnému. Vynára sa otázka, či by bolo lepšie, ak by neexistoval alebo existuje v podobe akej teraz, hoci si ho niektorí ľudia možno nikdy nebudú môcť dovoliť. Ak nechceme skrachovať, musíme robiť aj takéto nepríjemné rozhodnutia. Problémom je, že produkcia dezinformácií je podstatne lacnejšia a výrazne jednoduchšia – nepotrebujete zaplatiť expertov ani novinárov, ktorí majú dlhoročnú prax. Šíriť nepravdivé informácie je mimoriadne ľahké a súboj sa tak stáva neférovým.
Aký je tlak na novinárov v súvislosti s množstvom zobrazení ich článkov?
Zobrazenia textov síce v Denníku N monitorujeme ale nie je to pre nás dôležité číslo. Množstvo kliknutí na článok nesúvisí s kvalitou žurnalistiky a veľké čísla sa dajú docieliť aj zavádzajúcim titulkom alebo provokatívnou témou. Hlavnou metrikou sú pre nás konverzie a teda, koľko ľudí si vďaka článku predĺžilo predplatné. Ak urobíte výnimočný rozhovor alebo opíšete dôležitý ekonomický jav, obsah bude pre čitateľa tak dôležitý, že vytiahne kreditku a kúpi si predplatné. Samozrejme nemožno povedať, že viac predplatiteľov sa vždy rovná lepší článok, nie je to priamo úmerný vzťah, ale je tam istý typ korelácie. Aby sme boli voči sebe v redakcii transparentní, každé ráno novinári dostanú e-mail, koľko predplatných predošlý deň predali ich texty ale nie je tam spomenuté, koľko má ktorý článok zobrazení.
Keď niekto „odomkne“ článok a zverejní ho na svojej sociálnej sieti, funguje to ako istý typ reklamy alebo sa znižuje šanca, že si čitateľ sám zakúpi predplatné?
Je to pre nás reklama. Niektorí ľudia nevedia, o čom píšeme a nikdy nečítali celé naše články. „Odomknutie“ článku niekým iným je spôsob ako si zrazu môžu prečítať celý text a môže im to ukázať, že náš obsah stojí za to. Zároveň, človek, ktorý si článok chce prečítať zadarmo, nám dáva svoju e-mailovú adresu, na ktorú raz za čas posielame napríklad akcie na predplatné alebo výber najlepších textov za posledný mesiac. Môžeme tak človeka presvedčiť, aby si nás predplatil aspoň na skúšku a dostaneme lepšiu príležitosť osloviť ho, aby s nami zostal dlhšie.
Začiatkom tohto roku Austrália ako prvá prijala zákon, ktorého cieľom bolo prinútiť spoločnosti Google a Facebook platiť za spravodajský obsah na svojich platformách, na čo sociálna sieť reagovala tak, že pre Austráliu zablokovala všetok spravodajský obsah. Spoločnosť argumentovala aj tým, že zabezpečuje množstvá kliknutí na stránky médií práve vďaka tomu, že boli zdieľané na Facebooku a nevidí dôvod niečo médiám platiť. Aký je váš názor na túto kauzu?
Každý má podľa mňa svoju časť pravdy. Nesúhlasím s veľkými vydavateľskými domami, či už je to v Austrálii, v Európe alebo na Slovensku, ktoré tvrdia, že Google a Facebook sú médiám niečo dlžní, pretože vďaka nám ako novinárom zbohatli. Ide o nepochopenie toho, čo Google a Facebook ponúkajú ľuďom, prečo sú úspešní a prečo dokážu zarábať viac ako médiá. Nie je úplná pravda, že by Google a Facebook zarábali len preto, že vykradli médiá a využili ich obsah. Na druhej strane Facebook a Google ťaží aj z toho, že médiá im poskytujú nejaký typ obsahu zadarmo. Sociálne siete by bez častí textov z médií neboli až tak atraktívne, keby obsah nemali priamo k dispozícii a nemohli s ním pracovať. Rozumiem preto, že médiá majú istý nárok na odmenu. Nie je to však len otázkou austrálskeho zákona, to isté sa rieši aj na európskej pôde. Bola prijatá copywritová smernica Európskej únie, ktorá sa premieta aj do legislatívy členských štátov. Na Slovensku bude prijatá v najbližších týždňoch či mesiacoch. Ako to vidíme v iných krajinách, väčšinou Google a Facebook médiám platia prostredníctvom svojich spravodajských aplikácií ako napríklad Google News Showcase alebo Facebook News. To znamená, že nájdu taký model, aby médiám platili drobnú sumu, ktorá je pre nich odškodnením za poskytovanie obsahu platformám ale zároveň nepôjde o takú vysokú čiastku, aká by im hrozila v prípade žalôb.
Novinár Adam Valček si aj vďaka Instagramu vybudoval silnejšie meno a aj tým mohol tradičnú prácu novinára vymenil za nezávislého prispievateľa. Myslíte si, že sa v budúcnosti takouto cestou vydá viac novinárov a viete si sám predstaviť takto pracovať?
Vo svete je výrazne viac možností, ako môže nezávislý žurnalista fungovať, či už sú to newslettre, podcasty alebo sociálne siete. Nie som si úplne istý, či tento trend bude aj na Slovensku, pretože hovoríme o podstatne menšom trhu. Len výnimoční novinári so špecifickou vysokou odbornosťou, s dostatočne veľkým publikom a s odvahou sa dokážu udržať na trhu. Sám nad takou možnosťou neuvažujem. Potrebujem mať okolo seba kolegov a editorov, radiť sa s nimi a inšpirovať sa nimi.
Čo nás čaká v budúcnosti v súvislosti s online médiami?
Tlačené médiá budú aj naďalej na ústupe a je možné, že v horizonte desiatich až pätnástich rokov viaceré denníky v papierovej podobe prestanú vychádzať alebo budú vychádzať menej často. Príjmy tak budú musieť získavať primárne z digitálneho sveta. Pri ďalšom trende je dôležité spomenúť, že hlavnou konkurenciou pre online médiá nie je televízia či rádio, ale hlavne Youtube a podcastové aplikácie. Bude zaujímavé sledovať, nakoľko budú slovenské redakcie vytvárať obsah pre Netflix alebo HBO Go, čo záleží aj od toho, do akej miery budú mať tieto platformy záujem o slovenský trh. Tiež uvidíme, ako sa bude vyvíjať legislatíva pre digitálny svet, pretože napríklad teraz dezinformačné weby dokážu zarábať na šírení lží bez zodpovednosti za obsah. Momentálne sa diskusia o médiách nedá viesť bez toho, aby sme sa rozprávali o Facebooku, Google, Tik Toku a tak ďalej. Rozhodujúce je aj to, ako sa budú tieto platformy vyvíjať a aký bude ich vzťah s médiami, pretože formujú aj to, akým médiám sa darí. Pokiaľ bude Facebook preferovať rýchle emócie, bude sa dariť viac dezinformačným webom a bulváru, avšak ak sa algoritmy týchto platforiem zmenia, môže dostať väčší priestor aj obsah pre náročnejšieho čitateľa.
Rozhovor vznikl v rámci semináře Online žurnalistika pod vedením Mgr. Ondřeje Trunečky.
Foto: Pixabay.com
