Miro Žbirka: Roky a dni
Na počesť a pamiatku Miroslava Žbirku si Národné múzeum v Prahe, rok po jeho smrti, pripravilo výstavu s názvom Miro Žbirka: Roky a dni. Na výstave sa podieľala najmä jeho manželka Katka, ale aj syn David či jeho priatelia a fanúšikovia. Výstava bola zahájená 20. októbra a bude trvať do 31. decembra.
Návštevník môže nahliadnuť do života slávneho slovenského a českého speváka ako ešte nikdy predtým. Okrem jeho kariérnej cesty obsahuje pomerne rozsiahla, 28 panelová výstava aj maličkosti a tajomstvá z jeho súkromia ako napríklad jeho listy rodičom či listy od fanúšičiek. Ako o výstave hovorí aj Katarína Žbirková: „Nie sú to nostalgické spomienky, ale oslava jeho hudobného nadšenia, talentu a empatie.“
A výstava tak naozaj pôsobí. Už pri vchode vás privíta jeho klavír a gitara a veľká kniha, do ktorej môžete napísať svoj odkaz Mekymu. Ako nám povedala aj sprievodkyňa v múzeu, Katka tam často chodí a knihu si číta. Do pozadia počas prehliadky hrajú jeho známe aj menej známe hity.
Na prvý pohľad výstava pôsobí jednoducho, vlastne presne tak, ako by si to Meky podľa môjho názoru želal. Žiadne virtuálne efekty, sklá či interaktívne pomôcky. Panely sú vákuovo obalené vrecami s ventilmi, aby sa žiadne z Mekyho osobných vecí nezničili. Ventily z vriec a samotné miestami pokrčené vrecia občas pôsobia rušivo, no treba si uvedomiť, že aj to je pravdepodobne súčasťou celkového dojmu z výstavy. Veď aj sám Meky o sebe hovoril, že bol obyčajný nemoderný chalan. Táto výstava pôsobí presne tak.
Ale len zovňajškom. Keď sa človek ponorí do obsahu výstavy a vidí osobný život legendy pred sebou so všetkým, čo k nemu patrilo, dojem z prehliadky sa stupňuje. Nájdete tu jeho staré tenisky, posledné okuliare aj slávnu koženú bundu. Ako obrovská fanúšička s veľkým citovým vzťahom som párkrát musela potlačiť slzy z vedomia, že to všetko mám pred sebou (takmer) na dotyk.
Slzy sa mi spustili až pri spomienkovom videu, ktoré je súčasťou výstavy. V polovici prehliadky si môžete nasadiť slúchadlá a na princípe „silent-disco“ si môžete pozrieť a vypočuť vývoj Mekyho kariéry. Video je spracované originálne, umelecky a trochu abstraktne, a piesne, ktoré do neho boli vybrané podčiarkujú jeho snovú atmosféru.
Zvyšok výstavy som absolvovala s vlhkými očami a v paneloch z jeho posledných rokoch a dní som strávila dlhý čas.
Žbirkova životná láska Katarína, hlavná organizátorka výstavy, naozaj dosiahla, že vďaka veciam, ktoré sú na prvý pohľad jednoduché a nepodstatné Žbirku na výstave cítite. Máte pocit, že sa ho nejakým spôsobom dotýkate a on sa dotýka vás. Možno je to tým, že ho poznala viac ako ktokoľvek iný a možno je to samotným Mekym, ktorý sa vlastne aj počas života snažil čo najviac priblížiť svojmu publiku. Neviem. Pravdou však je, že ak máte Mira a jeho hudbu radi, túto výstavu by ste jednoznačne mali navštíviť.
Text vznikl pod vedením PhDr. Jany Čeňkové, Ph.D.
Foto: Národní muzeum, Kristína Kuzmíková
